sobota 7. júla 2018

Obyčajný výnimočný deň

Tak som dnes varila, celkom obyčajný obed, ako vždy, varím každý deň. Pre našu rodinu. Musím priznať, že ma to vôbec nebaví a som rada, keď zmiznem z kuchyne. Cez okno bolo počuť deti, ako sa hrajú na dvore. U rodičov sú traja chalani na prázdninách, u nás moja neter. Ešte k tomu naše tri deti, takže máme hneď od začiatku prázdnin veselo.
A tak som rozmýšľala nad tým, aký je dnes celkom obyčajný deň.
 
Od rána som už stihla spraviť milión vecí a ďalší milión mám ešte pred sebou. Niekedy mám pocit, že nič nestíham. Opraté prádlo čaká a čaká, kedy ho konečne oslobodím z práčky a zavesím von na sušiak. Medzitým letím na dvor zistiť, prečo Juli s revom volá: "Mamíííí!!!" Aha, nič hrozné sa nestalo! To ju len všetci odmietajú donekonečna húpať, ani sa im nečudujem, húpala by sa vkuse aj dve hodiny. Takže rýchlo jej navrhnem nejakú inú hru a utekám zas do kuchyne skontrolovať polievku. Ešteže ryžový nákyp sa vpokoji pečie v rúre a tak môžem utrieť dlážky. Viem, musím ešte zavariť uhorky, nakúpiť, skočiť do mesta pre Samka, ktorý chodí tento týždeň na denný tábor. Ešteže Julianka spáva poobede aj 3 - 4 hodiny. To je zlatíčko! Niežeby som bola rada, že mám konečne od nej chvíľu pokoj, ale každej mame v domácnosti to určite príde veľmi vhod. V tom čase som rada, keď sa stihnem venovať svojej práci - výrobe drevených dekorácií.
Do večera je ešte ďaleko a o pohyb nemám núdzu. "Ideme trampolínovať!" ťahá ma vyspatá July do záhrady a polhodinu vkuse skáčeme a pritom sa rozprávame a všeličo vymýšľame. Anetka s Katkou si rozložili na tráve kúsok ďalej maľovanie. Julianku dostanem z trampolíny jedine tak, že jej poviem, že by sme mali ísť, lebo asi bude pršať. Veru by to bolo treba, lebo moje záhony kvetov a babičkina zeleninová záhrada by to veľmi potrebovali. A tak keď si večer sadnem a vyložím nohy, zatiaľ čo deti sladko spia, vonku začínajú padať prvé kvapky vytúženého letného dažďa.
 
Premýšľam nad tým, že dnešný obyčajný deň vôbec nebol obyčajný. Zažili sme v ňom toľko krásnych chvíľ! Môžem ďakovať Bohu za to, že mám zdravé ruky a nohy, že môžem celej rodine navariť polievku z biobio domácej zeleniny, ktorú dopestuje naša babička, že deti môžu behať a radovať sa z prázdnin a svojich kamarátov, že mám manžela, ktorý nás ľúbi a stará sa o nás a že každý jeden deň je nádherný a výnimočný...

 ❤☀☔
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára