Môj obchodík

sobota 7. júla 2018

Obyčajný výnimočný deň

Tak som dnes varila, celkom obyčajný obed, ako vždy, varím každý deň. Pre našu rodinu. Musím priznať, že ma to vôbec nebaví a som rada, keď zmiznem z kuchyne. Cez okno bolo počuť deti, ako sa hrajú na dvore. U rodičov sú traja chalani na prázdninách, u nás moja neter. Ešte k tomu naše tri deti, takže máme hneď od začiatku prázdnin veselo.
A tak som rozmýšľala nad tým, aký je dnes celkom obyčajný deň.
 
Od rána som už stihla spraviť milión vecí a ďalší milión mám ešte pred sebou. Niekedy mám pocit, že nič nestíham. Opraté prádlo čaká a čaká, kedy ho konečne oslobodím z práčky a zavesím von na sušiak. Medzitým letím na dvor zistiť, prečo Juli s revom volá: "Mamíííí!!!" Aha, nič hrozné sa nestalo! To ju len všetci odmietajú donekonečna húpať, ani sa im nečudujem, húpala by sa vkuse aj dve hodiny. Takže rýchlo jej navrhnem nejakú inú hru a utekám zas do kuchyne skontrolovať polievku. Ešteže ryžový nákyp sa vpokoji pečie v rúre a tak môžem utrieť dlážky. Viem, musím ešte zavariť uhorky, nakúpiť, skočiť do mesta pre Samka, ktorý chodí tento týždeň na denný tábor. Ešteže Julianka spáva poobede aj 3 - 4 hodiny. To je zlatíčko! Niežeby som bola rada, že mám konečne od nej chvíľu pokoj, ale každej mame v domácnosti to určite príde veľmi vhod. V tom čase som rada, keď sa stihnem venovať svojej práci - výrobe drevených dekorácií.
Do večera je ešte ďaleko a o pohyb nemám núdzu. "Ideme trampolínovať!" ťahá ma vyspatá July do záhrady a polhodinu vkuse skáčeme a pritom sa rozprávame a všeličo vymýšľame. Anetka s Katkou si rozložili na tráve kúsok ďalej maľovanie. Julianku dostanem z trampolíny jedine tak, že jej poviem, že by sme mali ísť, lebo asi bude pršať. Veru by to bolo treba, lebo moje záhony kvetov a babičkina zeleninová záhrada by to veľmi potrebovali. A tak keď si večer sadnem a vyložím nohy, zatiaľ čo deti sladko spia, vonku začínajú padať prvé kvapky vytúženého letného dažďa.
 
Premýšľam nad tým, že dnešný obyčajný deň vôbec nebol obyčajný. Zažili sme v ňom toľko krásnych chvíľ! Môžem ďakovať Bohu za to, že mám zdravé ruky a nohy, že môžem celej rodine navariť polievku z biobio domácej zeleniny, ktorú dopestuje naša babička, že deti môžu behať a radovať sa z prázdnin a svojich kamarátov, že mám manžela, ktorý nás ľúbi a stará sa o nás a že každý jeden deň je nádherný a výnimočný...

 ❤☀☔
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára