Naše Vianoce

S vďačnosťou si uvedomujem, koľko toho nám Boh dáva...zvlášť teraz, cez Vianoce...

Máme jeden druhého, veľkú rodinu, strechu nad hlavou a stôl plný dobrôt. 

Máme hojnosť...

Dnes budú deti chodiť koledovať s Dobrou novinou - je to dlhoročný projekt, 

kedy sa vďaka kolede pod oknami ľuďom, ktorí sa prihlásili zaspieva a zavinšuje 

a zároveň požehná dom. A do pokladničky ľudia vkladajú peniaze, 

ktoré sa potom posielajú na konkrétne projekty pomoci ľuďom do Afriky...

...kde je hlad, vojna, kde je bieda...

Je dobré, ba potrebné, aby sme naše deti viedli k vďačnosti, 

aby sa tešili z drobných maličkostí všedného dňa, pretože mnohí toto zažiť nemôžu, 

čo máme my a vedeli sa s tým podeliť.

Prajem Vám krásne Vianoce plné pohody, lásky a radosti v kruhu najbližších...

nech štedrosť Vianoc rozdávame ďalej, aj keď len milým úsmevom, malým darčekom, 

či konkrétnou pomocou tým, ktorí to veľmi potrebujú...

Vianočné priania 2021

 

Tak, opäť je tu predvianočný čas, opäť sme mali v adventnom kalendári za úlohu 
vyrobiť vianočné priania pre našich blízkych, ako každý rok. 

Tentokrát deti dostali za domácu úlohu z výtvarky vyrobiť vianočnú pohľadnicu, 
preto sme spojili potrebné s užitočným. 

Prvý obrázok som ručne namaľovala, naskenovala do PC, tam som ho upravila, 
vytlačila na ostatné pohľadnice a vyfarbovali sme ich.

Potom sme akrylovou namaľovali padajúci sneh.

Pamätám si, že keď som bola malá, nedali sa len tak ľahko kúpiť trblietky na tvorenie. 
Bola som šťastná, keď mi mamička dala staršiu sklenú guľu, kladivkom som si ju rozdrvila 
a mala som na obrázky ligotavé kúsočky. 

Teraz sme históriu zopakovali. Lepidlom sme naniesli kruh okolo obrázka, 
lyžičkou rozdrvený sklený prach na to posypali a naše tohtoročné pohľadničky dostali 
pravý trblietajúci nádych Vianoc.

Vnútri prianie a vlastnoručné podpisy...

Aj každému z Vás, ktorí čítate môj blog, Vám jeden takýto vianočný pozdrav 
pomyselne posielam a z celého srdca Vám prajem, 
aby Vaše Vianoce boli plné lásky, radosti, pokoja a porozumenia...

Ľubica

Metrový fešáčisko

Kamarátka je pani učiteľka a poprosila ma, aby som jej vyrobila do školy pre deti 
metrového snehuliaka. 

Mala som z toho obavy, fakt som netušila, ako ho spravím takého obrovského. 
Manžel mi ale našiel materiál v dielni, vyrezal mi ho, namaľovala som ho a takýto je. 
Síce drevený, ale neroztopiteľný a snáď bude tešiť :-)

Snehuliačikovanie

Kde sa vzal, tu sa vzal,

pri záhrade ráno stál.

Čiapku sivú, hlavu krivú

a fajku Vám v ústach mal.

V košieľke, neborák,

čože je to za panák?

Zasmiala sa mladá chasa,

jáj, veď je to snehuliak!

V našich krajoch patrí snehuliak neodmysliteľne k jedným zo symbolov zimy. 

Myslím, že úplne každý raz staval zo snehu snehuliaka podľa svojej fantázie.  

Ja som týchto mojich "postavila" z drevenej preglejky. 

Aspoň sa neroztopia :-) 

A určite rozžiaria tváričky detí ale i dospelých, 

keď ich zbadajú medzi množstvom iných ozdôbok na stromčeku...

Takto som ich postupne namaľovala...

Ale snehuliaci nemusia byť len drevení, sestra ušila takéto nádherné vankúše...

alebo mikulášske čižmičky...

a teplučké rukavičky...

vrecúška na Mikulášske balíčky alebo vianočné darčeky...

Mladšia sestra zasa vyrába snehuliakov z hlinených kvetináčikov...

Kamarátkina mam zasa vyrába pletené venčeky a vytvorila takúto zimnú rozprávku:

A v neposlednom rade, snehuliaci na papieri...ako milé vianočné pohľadnice...

Tak toto je moja vianočná snehuliačiková kolekcia, 

ktorú si môžete medzi množstvom iných vianočných ozdôbok 

pozrieť alebo nakúpiť v mojom obchodíku bubatko

Veľmi dúfam, že tento rok nejaký sneh napadne. 

Keď vidím moje deti, ako sa doslova každý večer modlia aby napadol sneh, 

veľmi by som im to priala. Veď každý uznáme, že pohľad na padajúce vločky snehu 

a biela krajina má svoje čaro a nádheru...

Špajza a jej poklady

Keď sme si začali pred siedmimi rokmi prerábať dom po rodičoch, prebúrali sme dve steny, 
aby sme zväčšili chodbu a obývačku, ale jednu som si nedala. 
Tú, ktorá je hneď za kuchyňou. Je to špajza, ktorá tam tak bola odjakživa. 
Je na severnej strane domu a má malé okienko do dvora. 
Viem, že dnes je moderné mať veľké priestory a súčasťou kuchynských liniek 
sú potravinové skrine. Lenže tam nezavriete regále so zaváraninami, veľkú mrazničku 
a priestor, kam sa dá schovať čokoľvek od vecí, ktoré používam v kuchyni len sezónne. 
V zime je tu dobrý chlad, odložím si tam napečené vianočné koláčiky do boxov a všeličo iné. 
A hlavne: z vlastnej skúsenosti viem, ako sa mi vždy nechcelo, keď ma mamička poslala ako 
malú u našich doma k obedu priniesť sterilizované uhorky, alebo kompót do odľahlej pivničky 
kdesi na konci suterénu nášho domu. 
Chcela som mať čistú špajzu pekne poruke.

Naša kuchyňa nie je preto nejaká veľká, ale tá špajza za ňou, 

ktorá ju zmenšuje je pre mňa k nezaplateniu.
Pôvodné drevené regále sme natreli bielou farbou a tak nám špajzka slúži dodnes. 

A najkrajšia odmena za  každoročnú zaváraciu námahu pre mňa je, 

keď v zime prídu za mnou deti pýtať si kompótik 

a ja im budem mať čo ponúknuť :-)))))

Vianoce predo dvermi?

 

Musím priznať, že som sa trochu tomu bránila, ponúkať vianočné dekorácie 

ešte pred dušičkami, to sa mi moc nezdalo! 
Ale je tu ten tlak z okolia, nákupné centrá majú vianočnú ponuku pomaly od leta 
a už sa ma zopár ľudí pýtalo, či budem aj tento rok mať to, či ono z mojej 

vianočnej tradičnej ponuky, tak už som začala fotiť a pridávať na 

www.sashe.sk/bubatko 

www.fler.cz/bubatko

moje a sestrine ozdôbky a dekorácie.

 

Mám aj niečo nového, tak Vám v tomto článku predstavujem

 
drevenú medovníkovú kolekciu...