štvrtok 9. apríla 2020

Zajkovia uškovia

Vďaka rôznym blogom a v nich mnohým inšpirujúcim fotkám 
sme si s deťmi vyrobili takýchto zajov. 
Práve včera som si hovorila, že niečo veľkonočného by sa na náš dvor veru hodilo 
lebo tento rok som nemala možnosť kúpiť kvietky do kvetináčov. 
A na jednom blogu som videla takýchto podobných...
Spolu sme vyhrabali v kope dreva vhodné polienka, dedo nám ich rozrezal, 
Samko vyrezal uši z preglejky a priskrutkoval ich zozadu k zajkom. 
Anetka namaľovala oči a ňufáčiky a ja som dotvorila to ostatné. 
Fúzy sú z dyhy a mašličky "co dum dal". 
A tak nám obveseľujú náš dvor🐰🐰🐰




nedeľa 5. apríla 2020

Kvetná nedeľa

Dnes bolo nádherne a priniesli sme si z lesa takéto krásne kamene so skamenelými mušľami 
(kedysi bolo na Záhorí more) a konáriky s machom...
Prvý kameň zbadala naša najmenšia Julianka. Asi preto, že to má k zemi najbližšie:-) 
a potom sme po krátkom hľadaní našli ešte zopár ďalších.
No a ja prvé mladé žihľavové lístky na čaj...
Tento týždeň sú veľkonočné sviatky.
Také zvláštne - obrady a sv. omše týchto dní budeme sledovať z domu cez internet.
Takto sme to ešte nikdy nezažili. Aj keď boli deti malé, že by veľkonočnú vigíliu, ktorá býva 
v našom kostolíku na Bielu sobotu až po západe slnka, cca o 19:30 nezvládli, 
striedali sme sa s manželom a ja som išla na skoršiu omšu do susednej dediny. 
Teraz do kostola nepôjdeme vôbec. 
Bude mi to chýbať. 
Predsa len, to spoločenstvo s druhými a prítomnosť v kostole 
umocní duchovné prežívanie týchto dní.
Ale určite sa budeme snažiť, aby táto situácia, ktorá vládne vo svete okolo nás 
nenarušila v našej rodine sviatočné dni Veľkej noci...

Požehnaný Veľký týždeň všetkým prajem! +

sobota 4. apríla 2020

Zemiakové dukátiky

Verte či nie, ale tieto úplne obyčajné kolieska 
s obyčajného zemiakového cesta 
sú neobyčajne dobré! 
Je to naozaj pochúťka a aby som uspokojila všetkých v našej domácnosti, 
urobila som cesta tentokrát naozaj veľkú kopu! 
Stačí len uvariť v šupke a troške soli zemiaky - koľko chcete.
Zemiaky ošúpať, postrúhať, 
pridať polohrubú múku, 
vajce, 
soľ 
a vymiešať cesto tak, 
aby sa dalo dobre vaľkať a pritom sa veľmi nelepilo - šak viete.
Cesto rozvaľkáme, vykrajujeme kolieska a ukladáme na plech vystlaný papierom.
Cesto je dobre spracovať hneď, lebo zemiaky cesto riedia 
a o nejaký čas by bolo treba zasa pridávať múku.
Kolieska potierame olejom, posolíme 
a šup do rúry upiecť dozlatova dochrumkava 😄


streda 25. marca 2020

Kuchynka

V kútiku dievčenskej izbičky máme kuchynku na hranie. 
Myslím, že je to neodmysliteľná časť detstva každej malej slečny. 
Táto už má zopár rokov. Anetka ju dostala na Vianoce. Vyrobil ju manžel a postupne 
do nej pribúdali riadiky. Ďalšie Vianoce dostala chladničku. Riadne podsvietenú, 
keď ju človek otvorí. Aj kuchynka svieti a zapínajú sa jednotlivé horáky na sporáku a trúba.
Teraz ju využíva hlavne Julianka, ale je to milé, keď počuť buchotanie hrncov a hrnčekov
ako sa tam silno varí...Minule som musela prísť "do reštaurácie". Anetka pripravila MENU 
a tak som si objednala nápoj, jedlo a dezert.
A keď má prísť naozajstná návšteva, pripravia dievčatká hostinu. 
Viem, že keby som sa ja osobne mala hrať s kuchynkou, kde je pramálo možností 
ako "navariť", nebavilo by ma to. Preto som sa snažila ukázať im trošku postup výroby, 
či pripodobniť niektoré jedlá kúskom nastrihaného filcu, či dreva. 
Vyrobila som drevené medovníčky,
linecké kolieska, ktoré treba pozlepovať džemíkom, alebo pizzu,
či kura a ryžu, alebo hríbovú omáčku,
špagety s kečupom a olivami, alebo zapečené ryby so zemiakmi a zeleninovú polievku...
muffiny alebo tortičky...
torta, zákusky, chlebíčky, džús a môžeme oslavovať!


Pred dvomi rokmi na Vianoce som takto nachystala zopár darčekových balíčkov na predaj 
pre malé cukrárky a veru sa všetky popredali :-) Rada by som vyrobila ešte drevené chlebíky 
a zákusky. A už len stačí nastrihať filce rôznych farieb, možno niečo zošiť a jedlá sú hotové. 
Fantázii sa medze nekladú :-)


nedeľa 22. marca 2020

Podbeľ

Keď na našich lúkach a svahoch niet ešte ani stopy po jarnej zeleni, 
keď sa oko nepristaví pri pučiacich jahňadách vŕb, 
tu podbeľ, ako prvý zvestovateľ jari, vystrčí svoje žlté kvetné hlávky.
Maria Trebenová
Je to úplne prvá bylinka, ktorú chodíme zbierať. Rastie na ílovitých a vlhkých pôdach. 
O tri dediny ďalej sú nepoorané kúsky polí a tam svietia hlavičky podbeľu ako malé slniečka 
v celých kruhoch. Tento rok som bola už dvakrát. Deti mali svoje košíčky 
a sama som bola veľmi prekvapená, ako usilovne zbierali. 
Dokonca aj Samko nazbieral plnú čiapku. 
Doma ich na terase sušíme, potom dáme do skleného pohára a necháme v mrazničke
zo dva dni. Tak máme istotu, že tam neostanú žiadne chrobáčiky či pavúčiky, 
ktoré by sa mohli potom v pohári udomácniť. 
Má protizápalové  a hlieny uvoľňujúce vlastnosti, 
preto je dobrý pri prechladnutí, zápale priedušiek či kašli.
 A o tejto bylinke poznáme jednu malú básničku, ktorú naša Juli stále dookola opakuje:

Ryje krtko,
ryje vrtko,
až sa dvíha hlina.
Ide hľadať žtý podbeľ
pre chorého syna.

Z podbeľu mu čajík spraví,
malý krtko bude zdravý.

sobota 21. marca 2020

Zbierka zvončekov

Už dávnejšie som si chcela pofotiť moju zvončekovú zbierku. 
Konečne som sa na to dala vďaka výzve od  Marty  
Tiež to u mňa začalo postupne. Nejaké som proste mala doma už neviem odkiaľ. 
Švagrová zbiera anjelov a ja som si povedala, že budem zbierať tiež niečo a napadlo ma, 
že keďže milujem keramiku a už mám nejaké keramické zvončeky doma, budem v tom 
pokračovať. Občas si nejaký kúpim na remeselnom jarmoku, ale veľkú väčšinu som dostala. 
Od sestier, babičiek, švagrovej. A tak sa mi zbierka každým rokom postupne rozrastá. 
Mosadzný v strede vzadu je môj posledný kúsok, priniesla mi ho mamička od jednej pani, 
že ho mala na krku zavesená ich kravička. Zvoní najkrajšie zo všetkých...
zelené v kuchyni...
Nezbieram zvončeky všetky, čo mi prídu pod ruku. Mám len také, ktoré sa mi naozaj páčia.
A snažím sa ich zakomponovať do celého interiéru domu tak prirodzene, 
aby ladili v miestnosti ale pritom si vystaviť všetky, ktoré som dostala...
Zvončeky keramické, kovové i prútený od známeho šikovného košíkara...
Tento mi priniesla sestra z Lotyšska...
Kvietkovaný romantický sa mi veľmi páči...
jemný paličkovaný...

Hnedé zvončeky si našli miesto na kovovom vešiaku v obývačke...
od svokrovcov z pútí a ten kovový mi priniesol svokor zo Svätej zeme...

zvončeky ako svietniky...

v rožku nad dverami do detských izbičiek visia na konári zvieratkové zvončeky...
jeden na verande...
a ešte mám zopár takých vianočných, ktoré sú uložené v krabici 
a vyložím ich vždy na Vianoce...
Toto je moja doterajšia zbierka zvončekov. Pomaličky si chcem zbierať ďalšie a ďalšie 
a je to pre mňa malá pripomienka od mojich blízkych, ktorí na mňa mysleli a potešili ma. 
🌿
Pamätám si, keď som bola dievča, boli sme s rodičmi na dovolenke v Nízkych Tatrách. 
Každý deň z okna chaty bolo počuť hlahol stoviek zvončekov, ktorý sa niesol doďaleka,
keď tade prechádzali stáda ovečiek a ten zvuk mi zvonil v ušiach ešte týždeň, 
aj keď sme už boli doma.
Zbierať zvončeky je pre mňa milá záľuba...

štvrtok 19. marca 2020

Zvláštna jar 2020

Asi všetci v tieto dni premýšľame nad tým, čo sa to deje. 
Veľmi prísne zdravotnícke opatrenia, deti nechodia do školy,  zrušené verejné akcie, 
zákaz slávenia verejných sv. omší... Kde tu počujem od starších ľudí, že je to ako za vojny.  
Ľudia sú v každej oblasti limitovaní. 
Pripomína mi to pôst.  
A vlastne práve tieto okolnosti a neistota čo prinesie blízka budúcnosť núti ma o to viac si pripomínať čo znamená toto obdobie pred Veľkou nocou zvlášť tento rok. 
Sme viac spolu. Raňajkujeme, obedujeme, večeriame všetci spolu, rozprávame sa, 
viac sa hráme a som šťastná, že len čo vyjdeme na dvor, sme v prírode. 
Naša veľká dlhá záhrada medzi poliami nám ponúka rozbeh a voľnosť, veľa slniečka, 
veľa jarnej práce a upratovania ale aj radosti, 
keď mi dievčatká prinesú čerstvé narcisy do vázičky, Julianka sa naučila sama bicyklovať. 
A vďaka súčasnej dobe nie sme tak úplne odrezaní od sveta - veď funguje internet, píšeme si, 
voláme s blízkymi. Predsa môžme sledovať sv. omše online.  Viem, že sa to nemôže porovnať 
so slobodou byť s našimi blízkymi, porozprávať sa medzi sebou, deti sa pohrať s druhými, ísť vpohode na nákup. Naša July sa raz večer modlila, aby sa mohla objať s dedom...
Je to pre nás tohtoročná forma pôstu. 
Môžme si uvedomiť, akú cenu má zdravie, aký poklad je byť s našimi blízkymi 
a aké krásne je objatie, alebo obyčajné podanie ruky. 
Dúfam, že všetko dobre skončí a prajem všetkým veľa zdravia, 
nech táto zvláštna jar prejde do šťastného leta plného krásnych chvíľ s rodinou a priateľmi...