Retro strojčekové pečivo

Tak som rozmýšľala, aké keksíky spravím do sklenej dózičky, 

ktorú máme stále na linke, aby bolo čo poťahovať. 

Chcela som niečo nové, čo sme ešte nemali. 

A padol mi pohľad vysoko na policu v špajzi, kde už večnosť odpočíva 

krabička so zdobičkou a všetkými pomôckami na strojčekové pečivo. 

Zobrala som si ho "do výbavy" od mojej mamy, 

keďže ona ostáva pri klasike a pečie stále kysnuté buchty - mimochodom - výborné! 

Tak som urobila cesto podľa receptu v priloženom návode, 

zložila strojček a dala som sa na to. 

Tešila som sa ako malé decko pri formičkách v pieskovisku... 

stačilo urobiť cvak, potiahnuť páčku hore a na plechu ostal výtlačok s všakovakými tvarmi 

- podľa toho, aký vzor som vybrala.

Samozrejme, musím vychytať muchy - do vanilkového cesta nabudúce dám oveľa viac 

citrónovej kôry, aby viac voňali, do čokoládových nemôžem dať príliš veľa kakaa, 

lebo cesto zhustne a nejde to vytlačiť.  

Zistila som, že výdobytok ako papier na pečenie mi tu nie je nič platný, 

pretože sa naň výtlačok vôbec nenalepí.  

A že sa dajú spraviť dvojfarebné, alebo ozdobené všeličím. 

Pre začiatok mám dobrý pocit, že som to skúsila :-)

A poznámky môjho manžela typu: "Nóóó, to bude veľmi trvanlivé pečivo, je to moc suché", 

si už dlhodobo nevšímam. Neprešli ani štyri dni a naša sklenená dózička zívala prázdnotou. 

U nás keď nič iné nie je sa zjedia totiž aj suché piškóty...
A myslím, že nie je nad to, dať si čerstvé voňavé keksíky z domácich vajec a pravého masla...