Zvláštna jar 2020

Asi všetci v tieto dni premýšľame nad tým, čo sa to deje. 

Veľmi prísne zdravotnícke opatrenia, deti nechodia do školy,  zrušené verejné akcie, 

zákaz slávenia verejných sv. omší... Kde tu počujem od starších ľudí, že je to ako za vojny.  

Ľudia sú v každej oblasti limitovaní. 

Pripomína mi to pôst.  

A vlastne práve tieto okolnosti a neistota čo prinesie blízka budúcnosť núti ma o to viac si pripomínať čo znamená toto obdobie pred Veľkou nocou zvlášť tento rok. 

Sme viac spolu. Raňajkujeme, obedujeme, večeriame všetci spolu, rozprávame sa, 

viac sa hráme a som šťastná, že len čo vyjdeme na dvor, sme v prírode. 

Naša veľká dlhá záhrada medzi poliami nám ponúka rozbeh a voľnosť, veľa slniečka, 

veľa jarnej práce a upratovania ale aj radosti, 

keď mi dievčatká prinesú čerstvé narcisy do vázičky, Julianka sa naučila sama bicyklovať. 

A vďaka súčasnej dobe nie sme tak úplne odrezaní od sveta - veď funguje internet, píšeme si, 

voláme s blízkymi. Predsa môžme sledovať sv. omše online.  Viem, že sa to nemôže porovnať 

so slobodou byť s našimi blízkymi, porozprávať sa medzi sebou, deti sa pohrať s druhými, ísť vpohode na nákup. Naša July sa raz večer modlila, aby sa mohla objať s dedom...

Je to pre nás tohtoročná forma pôstu. 

Môžme si uvedomiť, akú cenu má zdravie, aký poklad je byť s našimi blízkymi 

a aké krásne je objatie, alebo obyčajné podanie ruky. 

Dúfam, že všetko dobre skončí a prajem všetkým veľa zdravia, 

nech táto zvláštna jar prejde do šťastného leta plného krásnych chvíľ s rodinou a priateľmi...