Do školy...

Včera som išla sama v aute, slnko pomaly zapadalo a mne to pomaly dochádzalo... 

Dnes je Samko piatak, Anetka štvrtáčka a naša malá Julianka škôlkárka.  

Nie, nechcem si pripúšťať nejakú clivotu, ale príde mi to akosi všetko veľmi rýchle...
...ako ide život. Veď to ani nie je tak dávno, keď som sa ja tešila po prázdninách do školy.
Tá vôňa nových zošitov,  v peračníku krásne farebné pastelky,
veci na telesnú pekne naskladané vo vrecúšku a nové papuče...

Koľkokrát si musím pripomínať, keď každé ráno (niekedy s nervami) súrim deti obúvať sa 

lebo prídu neskoro do školy, rýchlo chystám desiatu, keď v letku idem pozbierať deti
z krúžkov, musím dokúpiť ďalšie a ďalšie náhradné tuhy do gumovacích pier,
doma stále dokola písať kontrolné diktáty a skúšať násobilku,
že práve teraz, v túto chvíľu si to musím užiť.

Užiť si to, že som mama a moje deti ma ešte potrebujú kým príde čas,
že už budú samostatní, cestovať autobusom pre nich bude hračka 

a život pôjde ďalej...