pondelok 2. septembra 2019

Do školy...


Včera som išla sama v aute, slnko pomaly zapadalo a mne to pomaly dochádzalo... 
Dnes je Samko piatak, Anetka štvrtáčka a naša malá Julianka škôlkárka.  

Nie, nechcem si pripúšťať nejakú clivotu, ale príde mi to akosi všetko veľmi rýchle...
...ako ide život. Veď to ani nie je tak dávno, keď som sa ja tešila po prázdninách do školy.
Tá vôňa nových zošitov,  v peračníku krásne farebné pastelky,
veci na telesnú pekne naskladané vo vrecúšku a nové papuče...

Koľkokrát si musím pripomínať, keď každé ráno (niekedy s nervami) súrim deti obúvať sa 
lebo prídu neskoro do školy, rýchlo chystám desiatu, keď v letku idem pozbierať deti
z krúžkov, musím dokúpiť ďalšie a ďalšie náhradné tuhy do gumovacích pier,
doma stále dokola písať kontrolné diktáty a skúšať násobilku,
že práve teraz, v túto chvíľu si to musím užiť.

Užiť si to, že som mama a moje deti ma ešte potrebujú kým príde čas,
že už budú samostatní, cestovať autobusom pre nich bude hračka 

a život pôjde ďalej...



1 komentár:

  1. Musím s Tebou souhlasit, že čas rychle letí. Nedávno jsem na blogu vzpomínala na cestu do školy. Byla jsem trošku na měkko, protože náš vnouček šel do první třídy. A jako by to bylo včera, co jsem ho vozila v kočárku. Vnučka má ještě dva roky čas, chodí do školky.
    Přeji všem dětem, aby se jim ve škole dařilo. Růža

    OdpovedaťOdstrániť