Retro kočík pre bábiky

Už som raz taká, že sa mi páčia staré veci.  

A vie to o mne už hocikto. 

A tak sa stalo, že mi pred pár rokmi volal švagor z Moravy, že je v zbernom dvore 

a majú tam ten starý kočík pre bábiky z dôb socializmu, či mi ho má zobrať. 

Slovo dalo slovo a milý kočík sa ocitol u nás. 

Manžel aj svokrovci krútili hlavou, ale ja som vedela, že možno z neho raz dačo bude.

Pripomínal mi moje detstvo, veď snáď v každej rodine, kde mali dievčatká, 

mali aj takýto podobný kočík. Lenže ten po mne sa kdesi stratil. 

Je riadny, kovový, dosť veľký pre našu bábiku a dosť pevný takže sa tak skoro nerozbije 

a  keď sa dá prečalúniť a keď sa umyje, mohol by sa ešte využiť.  

A tak som zašla do mesta k čalúnnikovi, rovno som vybrala smotanovú koženku, 

ktorú tam mal skladom a presne takú som si predstavovala 

a nechala som staručký kočík bez podvozku u neho. 

O týždeň som si preňho mohla prísť - bolo to dva týždne pred Vianocami, 

takže som bola šťastná, že to stihneme dať Julianke pod stromček.

Najviac času mi dalo drhnutie koliesok. Potom som ušila do kočíka vankúšik a dečku, 

na magnety sme pripli kožušinku a manžel na boky nastriekal nápis s menom budúcej majiteľky.

Keď Julianka zbadala kočárik pod stromčekom,  už ju iné darčeky veľmi nezaujímali. 

Ani ho nechcela nikomu požičať a tak sa kočík hneď stal súčasťou nášho domu, 

dievčenskej izbičky 

a jej malého bábikového sveta.

A veľká výhoda tohto kočíka je, že je vysoký takže ho vpohode môže mať Julianka, 

aj o päť rokov staršia Anetka. Minule sa vypravila ku kamarátke, že ide povoziť bábiku.

 Dúfam, že sa našim dievčatkám ešte dlho bude kočíkovanie a hranie s bábikami páčiť - 

- je to krásna súčasť detstva každej malej slečny...