Šípky

Včerajšia pohodová nedeľa a jesenné slniečko nás zavolalo na šípky. 

S Juliankou sme si to pekne naplánovali, každá sme si vzali svoj košíček a hurá do prírody. 

Kúsok za dedinou rastie niekoľko kríčkov. 

Na šípky chodievam od detstva. Pamätám si, ako sme s nevôľou ako malí žiaci 

každú jeseň museli povinne priniesť aspoň kilo do školy, keď vyhlásili zber šípok. 

Zdalo sa mi to trhanie malých červených plodov z pichľavého kríka šípovej ruže nekonečné. 

Teraz viem, že sú veľmi zdravé, obsahujú hlavne vitamín C 

a rad ďalších zdraviu prospešných látok. 

Preto keď šípky usuším v rúre a dám do veľkého skleného pohára 

pekne k ostatným bylinkám teším sa, že máme na zimu postarané o výborný zdravý čajík. 

Usušené šípky pred tým, ako ich dám do vriacej vody 

mixnem, aby sa vylúhovali pekne aj zvnútra.

A šípky sú v neposlednom rade aj krásna jesenná dekorácia, ktorá poteší oko, 

nech sú uviazané do kytičiek, venčeka, alebo  - možností je naozaj veľmi veľa...

Prajem Vám krásne jesenné dníčky...

Domáci kečup

Tento rok máme rajčín neúrekom. 

Tri krát sme varili pretlak a dva krát kečup a ešte stále dozrievajú v záhrade. 

Je to super, že ho môžeme variť na dvore na kotline v obrovskom hrnci. 

Je to taká naša poľná kuchyňa. Keď je všetko dobre rozvarené a šťava sa už vyparila, 

kečup prepasírujeme, potom ponornými mixérom rozmixujeme 

a potom ešte raz pasírujeme cez sitko. 

Je to dosť zdĺhavé, ale jemný vynikajúci hustý domáci kečup je najlepšia odmena
za túto námahu.

Do školy...

Včera som išla sama v aute, slnko pomaly zapadalo a mne to pomaly dochádzalo... 

Dnes je Samko piatak, Anetka štvrtáčka a naša malá Julianka škôlkárka.  

Nie, nechcem si pripúšťať nejakú clivotu, ale príde mi to akosi všetko veľmi rýchle...
...ako ide život. Veď to ani nie je tak dávno, keď som sa ja tešila po prázdninách do školy.
Tá vôňa nových zošitov,  v peračníku krásne farebné pastelky,
veci na telesnú pekne naskladané vo vrecúšku a nové papuče...

Koľkokrát si musím pripomínať, keď každé ráno (niekedy s nervami) súrim deti obúvať sa 

lebo prídu neskoro do školy, rýchlo chystám desiatu, keď v letku idem pozbierať deti
z krúžkov, musím dokúpiť ďalšie a ďalšie náhradné tuhy do gumovacích pier,
doma stále dokola písať kontrolné diktáty a skúšať násobilku,
že práve teraz, v túto chvíľu si to musím užiť.

Užiť si to, že som mama a moje deti ma ešte potrebujú kým príde čas,
že už budú samostatní, cestovať autobusom pre nich bude hračka 

a život pôjde ďalej...