Zápichy do záhrady

Skúsila som niečo nového - zápichy do záhradky.

Domčeky i vtáčiky sú z preglejky, dobre nafarbené a ručne maľované.

Zvolila som kombináciu neutrálnej smotanovej a  hnedej, takže sa hodia ku všetkým farbám kvetov

a ak aj zrovna nekvitnú, kvitnú kvietky na domčekoch 😊.

Záhradku alebo črepník skrášlia od jari do jesene...

Maľovanie izby pre naše dievčatká

 

 

V našom podkroví po prerábke strechy pred pár rokmi sme spravili dve izbičky pre deti a teraz sme sa konečne pustili do maľovania izby pre naše dve dcérky.

Chcela som skúsiť niečo nového, nie len klasickú jednofarebnú ale kdesi na nete som videla, že začínajú ísť veľmi opäť valčekované steny. Keď sa zvolí kombinácia pekného vzoru a farby, je to veľmi originálne a moderné, hoci pred pár desaťročiami sme mali asi úplne všetci ovalčekovanú každú izbu v dome :-).

Keďže by to ale nebolo možné v tejto izbe, kde sú šikmo až dve steny, zvolili sme šablónu.

Nebudem tu rozpisovať, že napriek tomu, že sme šablónu objednali cez firmu, ktorá sa tomuto profesionálne venuje, 3 krát nám ju poslali chybnú, tak sa manžel naštval a vyrobil si ju doma. Plotrom do papiera vyrezal tvary a poriadne to z oboch strán nastriekal lakom, takže sme vpodstate dosiahli umývateľný povrch. Postupne sme valčekmi pomocou šablóny kúsok po kúsku celé hodiny vymaľovali všetky steny.  Miesta, kde budú skrine sme nechali prázdne, lebo každý jeden kúsok valčekovania nás stál veľa času.

 

 

 S výsledkom som veľmi spokojná, izbička je krásna, zaujímavá a útulná, ale ja už farbu a valček nejakú dobu nechcem ani vidieť... 😉😥

 

 

Ligurček

 

Učarovala mi vôňa tejto bylinky, v ktorej sa doslova ukrýva vôňa vegety.

Preto sa ľudovo nazýva aj "maggi", alebo "vegeta".

Lístky usuším a potom rozdrvím a uchovávam v uzavretej sklenej nádobe, aby bolo aj na zimu dosť.  Je to veľni vďačná rastlina, od jari do jesene stačí utrhnúť jednu stonku a vhodiť ju do mäsového vývaru, ktorý svojou arómou výborne dochutí.

Sušenú používam hlavne do polievok, ale aj pod mäso.

Je nenáročná na pestovanie, má rada slnečné miesto s dobre vyživovanou pôdou.

V mojej kuchyni nemôže chýbať...

 

 

      🌿 

Divé maky

Na verande máme na jednej stene tri obrazy z divými makmi.

Ten najväčší maľovala moja mamička ešte v roku 1977, ja som si ho vypýtala a starostlivo uchovala do výbavy. Nový rám a damarový lak ho krásne oživil. Menší obraz tiež maľovala ale len nedávno a tiež mi ho darovala. Vyšívaný gobelín zasa robila moja svokra.

Páčia sa mi v dome obrazy a tieto mi pripomínajú obe dobré mamičky. Po celý rok.
 

Týmito  krásnymi červenými ale krehkými kvietkami sú vonku práve posiate celé polia.

 

 

 

Pred dvomi rokmi som si červené maky prvýkrát všimla v predzáhradke u jednej pani u nás v dedine. Vôbec som netušila, že sú aj záhradné s obrovskými hlavičkami. Nuž som si o ne poprosila.

Tento rok sa bohato rozrástli...

 🌸🌸🌸 

Sladký domov

Hoci žlté repkové polia sú krásne na pohľad, aj som celkom rada, že už odkvitli, lebo toho peľového prachu bolo úplne všade. Konečne som si neviem koľký krát umyla okná a na verandu zavesila letné ružičkové závesy. Ešte podsedáky na staré thonetky som chcela. Manžel si dávnejšie kúpil starší ploter a vyrezáva mi rôzne nápisy na drevené tabuľky. Tentoraz sme to skúsili na textil.

Ušila som zo zmesovej látky kruhy a na ne sme nastriekali pomocou nálepky hnedým sprejom nápisy. Vnútri sú molitanové výplne a zozadu som ich zašila.

A tak sa teším, že máme doma niečo nového 😊

 

 

 



  ♥🏡♥
 

Kráľovský žrebčín v Kopčanoch

V pondelok ráno sa k nám ohlásila na návštevu moja teta Anička s manželom, ktorí bývajú v Čechách. Keďže sú to zanietení turisti a milujú Čechy a Slovensko, chcela som im ukázať aspoň kúsok z nášho kraja. Holíčsky zámok bol ešte zavretý, pretože nezačala sezóna, prehliadku pamiatok v Skalici by som musela objednať skôr a tak ma napadla myšlienka ísť sa pozrieť
do Žrebčína v Kopčanoch.
Hlavným správcom je tam veľmi milý a ochotný pán Matulík na ktorom bolo hneď na začiatku vidno, že kone a obnova žrebčína sú pre neho skutočne dôležité a ním žije. Poukazoval nám takmer všetky zákutia tejto úžasnej kultúrnej a historickej stavby, ktorá ešte pred pár rokmi

bola v hroznom stave.
 

V roku 1736 Holíčske panstvo odkúpil František  Lotrinský, manžel Márie Terézie. Cisárska rodina si spravila na zámku letné sídlo a žrebčín vzdialený od neho necelých 6 kilometrov bol zameraný na chov jazdeckých koní, neskôr Mária Terézia v roku 1765 povýšila tento objekt

na dvorný – cisársky a kráľovský žrebčín. 

Podrobná história je opísaná na https://www.zrebcinkopcany.eu/historia/

 

 

Budova Malého kaštieľa dnes a pred pár rokmi

 

Autor: PosoniumAster – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=54760236

 

Zdroj: http://mapio.net/pic/p-81961569/

 

Dnes sa tu konajú svadby a rôzne spoločenské akcie

František Lotrinský pozdvihol náš kraj a jeho pôsobenie v tomto regióne v 18. storočí prinieslo značný hospodársky rozmach. Založil Holíčsku fajansu, žrebčín, Kačenáreň, bažantnicu,
mlyn a mnohé iné objekty, ktoré tu zabezpečili ekonomický rast.

 

 

 V zrekonštruovaných priestoroch sa nachádza múzeum kočiarov, ktoré sme ale nemali možnosť
z technických príčin vidieť, výstava sediel, a tiež malé múzeum histórie žrebčína a jeho okolia.

 

 

 Takmer v celom objekte sú poctivé tehličkové stropy a nie drevené krovy,
bola to ochrana proti požiaru.

 

Je tu jazdecká škola, a sú tu ustajnené kone...

 

Návšteva žrebčína bola pre nás veľmi zaujímavá. Neustále sa tu buduje a opravuje a viem, že keď sem prídem zasa o nejaký čas, podľa plánov tu bude spolu s jazdiarňou park, ubytovanie, vlastné polia pre zabezpečenie krmiva pre kone v žrebčíne a mnohé iné.

Je úžasné, že to, čo bolo takmer odsúdené na zánik sa podarilo pozdvihnúť a zachrániť a dnes môžeme na vlastné oči vidieť ako to tu bolo kedysi, za čias cisárovnej Márie Terézie...

🐎

Magnetky

Malé a milé, v hnedom alebo červenom, koníky, domčeky, srdiečka, podkovičky...či už ako malý darček, alebo do zbierky na chladničku či na magnetickú tabuľku. Sú drevené, ručne maľované a na domčekoch je kde-tu použitý čičmanský vzor. Takže sú také naše, slovenské...