Vianočné čítanie

Už keď som bola malá, moja mamička nám ku každým narodeninám, Vianociam

aj k Mikulášovi kupovala ilustrované knižky. 

Táto láska ku knihám mi ostala a tak každučké Vianoce nám Ježiško prinesie nejakú novú. 

Deti radi čítajú a Julianka, tá listuje o 106, veď čarovné obrázky v nich nás dokážu preniesť 

do sveta plného zaujímavých príbehov. 

Spolu si ich čítavame a priznám sa, že ja sama milujem tie úžasné strany
plné nádherných obrázkov. 

Tento rok som objavila dve knižky, ktoré ma hneď uchvátili. 

Svojimi obrázkami, ale aj textom, ktorý je poučný, veľmi milo podaný a mne taký blízky. 

Prvú  z nich, Tajný vianočný hosť, som ešte v lete objavila v Spolku sv. Vojtecha
a tú druhú v Panta Rhei, (kde som stvrdla na dosť dlhú dobu) a šťastná som si niesla
medzi inými ďalšiu knižku z tohto vydavateľstva Nečakaný vianočný list. 

Je o malom medvedíkovi čistotnom, Pukovi, ktorý túži,
aby dostal svoju vianočnú pohľadnicu, ktorá bude adresovaná len jemu,
pretože všetky priania, ktoré prišli k nim domov, sa končili slovami:
Odovzdajte pozdrav aj Vášmu medvieďatku. A to bolo všetko.

A tak sa celý príbeh knižky točí okolo príprav na Vianoce v ich rodinke a o tom,
ako predsa len jeden vianočný pozdrav putoval len pre Puka,
ako sa takmer stalo, že by nebol doručený, 

ale nakoniec sa všetko podarilo a prešťastný Puk si mohol otvoriť 

svoju vlastnú vianočnú pohľadnicu...

Keďže s deťmi každý rok pred Vianocami vyrábame priania a posielame ich poštou našim 

blízkym, tento príbeh ukazuje na to, ako môžu potešiť druhých.

V tomto čase si vždy znovu spolu čítavame Vianočné príbehy z podkrovia.

Sú o Júlii, ktorá prichádza k starým rodičom na zimné prázdniny,
a ako u nich v podkroví nachádza rôzne staré veci, ktorých, keď sa zo záujmom dotkne,
začnú rozprávať svoje historky.

Krásne, staré a zaujímavé príbehy a tie úžasné ilustrácie
od maďarského maliara Gábora Tótha!

V dnešnej dobe je toľko krásnych kníh! 

Kedysi také ilustrácie v nich  nebývali a práve tie dokážu deti veľmi zaujať 

Ale veru často krát pri večeri deťom čítam a oni počúvajú príbehy a je im úplne jedno, 

či sú to Slovenské rozprávky, kde nie sú takmer žiadne obrázky...

veľmi by som bola rada, keby čítali. 

Čítali a ponorili sa do sveta, ktorý môže so sebou priniesť len dobrá kniha...