nedeľa 22. marca 2020

Podbeľ

Keď na našich lúkach a svahoch niet ešte ani stopy po jarnej zeleni, 
keď sa oko nepristaví pri pučiacich jahňadách vŕb, 
tu podbeľ, ako prvý zvestovateľ jari, vystrčí svoje žlté kvetné hlávky.
Maria Trebenová
Je to úplne prvá bylinka, ktorú chodíme zbierať. Rastie na ílovitých a vlhkých pôdach. 
O tri dediny ďalej sú nepoorané kúsky polí a tam svietia hlavičky podbeľu ako malé slniečka 
v celých kruhoch. Tento rok som bola už dvakrát. Deti mali svoje košíčky 
a sama som bola veľmi prekvapená, ako usilovne zbierali. 
Dokonca aj Samko nazbieral plnú čiapku. 
Doma ich na terase sušíme, potom dáme do skleného pohára a necháme v mrazničke
zo dva dni. Tak máme istotu, že tam neostanú žiadne chrobáčiky či pavúčiky, 
ktoré by sa mohli potom v pohári udomácniť. 
Má protizápalové  a hlieny uvoľňujúce vlastnosti, 
preto je dobrý pri prechladnutí, zápale priedušiek či kašli.
 A o tejto bylinke poznáme jednu malú básničku, ktorú naša Juli stále dookola opakuje:

Ryje krtko,
ryje vrtko,
až sa dvíha hlina.
Ide hľadať žtý podbeľ
pre chorého syna.

Z podbeľu mu čajík spraví,
malý krtko bude zdravý.

2 komentáre:

  1. Taky jsme chodívaly s dcerkou na podběl. Všade kolem potůčku bylo žluto a teď několik let, jak jdou ta sucha, ani hlavička. Ta říkanka je moc milá. Marta

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Prosím Vás, z akej knižky je táto básnička o podbeli? Kedysi som ju naučila dcéru, teraz má aj ona dieťa a pamätá si, že sa jej páčili básničky o kvietkoch, ale už si pamätáme len túto jednu.

    OdpovedaťOdstrániť