Špajza a jej poklady

Keď sme si začali pred siedmimi rokmi prerábať dom po rodičoch, prebúrali sme dve steny, 
aby sme zväčšili chodbu a obývačku, ale jednu som si nedala. 
Tú, ktorá je hneď za kuchyňou. Je to špajza, ktorá tam tak bola odjakživa. 
Je na severnej strane domu a má malé okienko do dvora. 
Viem, že dnes je moderné mať veľké priestory a súčasťou kuchynských liniek 
sú potravinové skrine. Lenže tam nezavriete regále so zaváraninami, veľkú mrazničku 
a priestor, kam sa dá schovať čokoľvek od vecí, ktoré používam v kuchyni len sezónne. 
V zime je tu dobrý chlad, odložím si tam napečené vianočné koláčiky do boxov a všeličo iné. 
A hlavne: z vlastnej skúsenosti viem, ako sa mi vždy nechcelo, keď ma mamička poslala ako 
malú u našich doma k obedu priniesť sterilizované uhorky, alebo kompót do odľahlej pivničky 
kdesi na konci suterénu nášho domu. 
Chcela som mať čistú špajzu pekne poruke.

Naša kuchyňa nie je preto nejaká veľká, ale tá špajza za ňou, 

ktorá ju zmenšuje je pre mňa k nezaplateniu.
Pôvodné drevené regále sme natreli bielou farbou a tak nám špajzka slúži dodnes. 

A najkrajšia odmena za  každoročnú zaváraciu námahu pre mňa je, 

keď v zime prídu za mnou deti pýtať si kompótik 

a ja im budem mať čo ponúknuť :-)))))